,, Man is the product of his thoughts."

... na čo myslí, tým žije. V poslednej dobe myslím na to, ako žijem ja. Mám všetko, čo som chcela. Čo som si v živote zaumienila,to som dosiahla. Neviem,či mám dobrú karmu,či len proste verím v to,že to bude tak,ako to chcem ja.Alebo že nechcem nič, čo by sa nedalo dosiahnuť.Ani si nemyslím,že som sa napr.v škole musela veľmi snažiť,aby som mala dobré známky. / matiku vynímajúc,to je moje prekliatie!/
Skrátka..vidím okolo seba ľudí,ktorí nemali to šťastie ako ja. Ktorí nebažia po materiálnych veciach,po tom,aby zmaturovali,aby ich vzali na univerzitu.Túžia po nehmotných veciach ako je zdravie, šťastie,láska,koniec vojny,aby sa postavili a dokázali chodiť. Keď takéto príbehy vidím,počujem,cítim bolesť ľudí,ktorí to všetko prežívajú a nevzdávajú sa. Musia žiť,každý deň prežívať to isté dookola,zmieriť sa s osudom a bojovať. Takí ľudia ma naučia vážiť si každý deň,každé nové ráno,keď otvorím oči a VIDÍM svoju fialovú izbu, svoju mamku a ocka, svoju sestru, s ktorou sa stále hádam a predsa ju milujem, s bratmi, ktorých keď vidím a oni ma objímu, roztopí sa moje sesterské srdce a celé ich miluje..Vtedy si uvedomím,že mám všetko,čo v živote potrebujem. A modlím sa,aby všetko medzi nami bolo tak ako je teraz a za ľudí,ktorý nemali to šťastie,aby sa nevzdávali a bojovali. Lebo svet patrí tým,čo bojovali a zvíťazili. Viete prečo? Lebo dobro vždy vyhrá nad zlom a aj tá zlá burina raz vyhynie.